Hliva ustricovitáHliva ustricovitá
Hliva ustricovitá Hliva ustricovitá kolíková sadba ilustračné foto Hliva ustricovitá Hliva ustricovitá Hliva ustricovitá Hliva ustricovitá

Hliva ustricovitá HK 35 /kolíky/

Cena 9,90 €
Hliva ústričná HK 35
(Pleurotus ostreatus)
Kmeň: HK35
Kvalita: 1. trieda
Balenie: 100 ks
 


Dostupnosť tovaru:
koncom mesiaca máj
  • Popis

Vysoko produkčný najviac používaný kmeň Hlivy ustricovitej určený na pestovanie na slame,  vhodný je aj pre pestovanie na dreve.

Hliva ustricovitá je drevokazná huba, rastie od októbra do marca vo veľkých trsoch alebo strechovite nad sebou na pňoch alebo žijúcich kmeňoch rozličných listnatých drevín. Je to huba ktorej popularita neustále stúpa nielen pre vynikajúcu chuť ale v neposlednej dobe aj v prevencii a liečbe nádorových a civilizačných ochorení.
Hlivu ustricovitú pri umelom pestovaní v teplých letných mesiacoch môžeme plnohodnotne nahradiť teplomilnou hubou Hlivou bukovou (Pleurotus pulmonarius).
Hliva patrí v súčasnosti v Európe medzi najčastejšie používané liečivé huby, lebo sa osvedčila ako podporný prostriedok pri liečbe niektorých civilizačných chorôb. Lekári dporúčajú hlivu a jej extrakty pacientom trpiacim na aterosklerózu, podáva s pri vysokom obsahu cholesterolu v krvi. Zamedzuje hromadeniu choresterolu v pečeni a urýchluje jeho rozklad. Odporúča sa pacientom s vyšším obsahom cukru v krvi, pri obezite, stuhnutosti svalov, šliach a kĺbov a na celkové posilnenie imunitného systému. Používa s a aj pri kožných chorobách a zraneniach, ako sú ekzémy, popáleniny, kožné alergie a na liečbu kŕčových žíl. Hlivu obsahujú aj kozmetické prípravky odporúčané na sčervenanie a citlivú pleť. Odporúčaná dávka je 3- 9 g sušenej pomletej hlivy. Jej výhodou je, že ju môžu konzumovaťaj diabetici. Pri steroskleróze a na posilnenie imunitného systému sa odporúča dávka 6 -12 g hlivy denne počas 1 až 2 mesiacov. V prípade užívana čerstvých plodníc je dávka 10 krát vyššia.
Viaceré štúdie preukázali antineoplastické, antivírusové, antibiotické, antibakteriálne a protizápalové vlastnosti hlív. Protinádorový úinok húb sa pripisuje najmä stimulácii imunity. Pri analýze plodníc niekoľkých kmeňov hlivy sa ukázalo, že obsah glukánov v jednotlivých kmeňoch je premenlivý a v plodniciach sa vyskytuje nerovnomerne, viac je v hlúbikoch ( dokonca až dvojnásobne väčšie množstvo ).

PESTOVANIE

Pestovanie na drevených klátikoch

Tento spôsob pestovania prináša ozdobu do záhrady, úžitok i radosť a navyše je málo rizikový na kontamináciu. Optimálnym termínom na zakladanie kultúry je začiatok jari ale hlivu môžeme očkovať po celý rok. Veľmi vhodné je drevo bukové, topoľové a orechové, menej vhodné je z hrabov, vŕb, briez, dubov a ďalších listnáčov. Nevhodné je agátové a javorové drevo.
Potrebujeme: Sadbu hlivy ustricovitej, čerstvé drevo zdravých listnatých stromov (kmene, pne, hrubšie konáre), plastové vrece, parafín(včelí vosk, sviečka) alebo latex. Môžme použiť aj širokú priesvitnú lepiacu pásku.
Pracovný postup: z kmeňov hrubších ako 15 cm narežeme klátiky 25-50 cm dlhé. Je možné očkovať jedným z troma spôsobmi:
1: Klátiky očkujeme tak, že na hornú reznú plochu aplikujeme asi 1cm hrubú vrstvu sadby a priložíme naň ďalší klátik. Postupujeme do výšky 4 klátikov, pričom horný a spodný koniec očkujeme podobne, prekryjeme sadbou a na konce priklincujeme 4cm hrubé drevené kotúče.
2: Do napílených klátikov vŕtame otvory v priemere 15-20 mm, do hĺbky 4-8 cm, vo vzdialenosti asi 10cm od seba do dvoch protiľahlých strán kmeňa. Pri väčších priemeroch kmeňov vŕtame viac radov dier. Navŕtané otvory vyplníme sadbou a zalejeme roztaveným parafínom (v núdzi je možné použiť napr. sviečku), alebo zatrieť latexom.
3: Klátiky narežeme motorovou pílou do 1/3 striedavo z jednej a z druhej strany kmeňa. Zárezy vyplníme sadbou a prelepíme niekoľko krát lepiacou páskou.
Takto naočkované klátiky uložíme do čistých plastových vriec, vrecia zaviažeme a uložíme prerastať do teploty okolo 20 °C. Kmene prerastú podhubím za 3-4 mesiace v závislosti na tvrdosti dreva a teplote prostredia. Prerastené kmene zakopeme do 2/3 do zeme na tienisté, záveternéa vlhké miesto. Podobným spôsobom môžeme hubu očkovať do pňa vypíleného stromu v jarnom období alebo začiatkom leta.

Pestovanie na pňoch stromov Biologická likvidácia pňov

Pne vypílených stromov sa prirodzeným spôsobom rozkladajú veľmi dlho. Rozklad pňa hlivou je 4 – 8 krát rýchlejší ako prirodzený rozklad. Najvhodnejšie je očkovať peň po čerstvo spílenom zdravom strome, pokiaľ ešte rezný povrch nezaschol. Sadbu hlivy aplikujeme v hrúbke 0,5-1cm čistou rukou na čistú reznú plochu pňa. Naočkované miesto prekryjeme čistou fóliou, ktorú previažeme. Na povrch fólie nasypeme piliny alebo hrabanku, aby slnko zaočkované miesto neprehrialo. Po prerastení za 3-4 mesiace fóliu odstránime. Od jari do jesene prerastie podhubie hlboko do pňa. Huba plodí podľa tvrdosti dreva 3-6 rokov.

Výtrusy (spóry) hlivy v uzatvorených priestoroch môžu u niektorých citlivých ľudí napr. alergikov alebo astmatikov vyvolávať dýchacie ťažkosti.