Profesionálna zrnitá sadba je vyrobená v sterilnom laboratórnom prostredí. Obal je hermeticky uzatvorený a vybavený špeciálnym dýchacím filtrom, čo zabraňuje kontaminácii a zaručuje maximálnu životaschopnosť.

Vysoko produkčný najviac používaný kmeň Hlivy ustricovitej určený pre pestovanie na slame, vhodný je aj pre pestovanie na dreve.
Hliva ustricovitá je drevokazná huba, rastie od októbra do marca vo veľkých trsoch alebo strechovite nad sebou na pňoch alebo žijúcich kmeňoch rozličných listnatých drevín. Je to huba ktorej popularita neustále stúpa nielen pre vynikajúcu chuť ale v neposlednej dobe aj v prevencii a liečbe nádorových a civilizačných ochorení.
Hlivu ustricovitú pri umelom pestovaní v teplých letných mesiacoch môžeme plnohodnotne nahradiť teplomilnou hubou Hlivou bukovou (Pleurotus pulmonarius).
Hliva patrí v súčasnosti v Európe medzi najčastejšie používané liečivé huby, lebo sa osvedčila ako podporný prostriedok pri liečbe niektorých civilizačných chorôb. Lekári odporúčajú hlivu a jej extrakty pacientom trpiacim na aterosklerózu, podáva sa pri vysokom obsahu cholesterolu v krvi. Zamedzuje hromadeniu cholesterolu v pečeni a urýchľuje jeho rozklad. Odporúča sa pacientom s vyšším obsahom cukru v krvi, pri obezite, stuhnutosti svalov, šliach a kĺbov a na celkové posilnenie imunitného systému. Používa sa aj pri kožných chorobách a zraneniach, ako sú ekzémy, popáleniny, kožné alergie a na liečbu kŕčových žíl. Hlivu obsahujú aj kozmetické prípravky odporúčané na sčervenanie a citlivú pleť. Odporúčaná dávka je 3- 9 g sušenej pomletej hlivy. Jej výhodou je, že ju môžu konzumovať aj diabetici. Pri ateroskleróze a na posilnenie imunitného systému sa odporúča dávka 6 -12 g hlivy denne počas 1 až 2 mesiacov. V prípade užívania čerstvých plodníc je dávka 10 krát vyššia.
Viaceré štúdie preukázali antineoplastické, antivírusové, antibiotické, antibakteriálne a protizápalové vlastnosti hlív. Protinádorový účinok húb sa pripisuje najmä stimulácii imunity. Pri analýze plodníc niekoľkých kmeňov hlivy sa ukázalo, že obsah glukánov v jednotlivých kmeňoch je premenlivý a v plodniciach sa vyskytuje nerovnomerne, viac je v hlúbikoch ( dokonca až dvojnásobne väčšie množstvo ).

PESTOVANIE

Pestovanie hlivy vo vreciach:

Potrebujeme: Sadbu hlivy ustricovitej, pšeničnú, ražnú alebo repkovú slamu (suchú, dobre skladovanú bez náznakov hniloby a plesní) vhodné je tiež kukuričné kôrovie, hrubšie plastové vrece, horúcu vodu 70-80°C.
Pracovný postup: Slamu narežeme na 10 – 50 mm kúsky, naplníme do vriec a utlačíme. Obsah zalejeme horúcou vodou, je potrebné, aby bol celý obsah slamy ponorený a vrece zaviažeme špagátom. Slamu necháme ponorenú 12 hodín. Po odtečení vody (môžeme odstrihnúť rožky vreca) a vychladnutí sa slama očkuje tak, že sa rovnomerne pomieša s rozdrvenou sadbou čistou rukou (postupujeme čo najrýchlejšie, aby sme minimalizovali kontamináciu (na 10 kg mokrej slamy použijeme 0,5 L sadby). Vrece zaviažeme a necháme prerastať(ponecháme malý otvor na dýchanie). Hliva prerastá substrátom asi 3 týždne, potrebný je teplotný rozsah 20 – 25 °C. Keď sa vo vreci objavili plesne znamená to že sme slamu nedostatočne tepelne ošetrili alebo sme nedodržali dostatočnú hygienu pri očkovaní. Po prerastení slamy hlivou, vrece zbelie, narežeme nožom otvory o dĺžke 5 cm vo vzdialenosti 20 cm od seba a vrece umiestnime vo vlhkom a chladnom prostredí 10-18 °C. Hliva potrebuje svetlo, pri nedostatku svetla sa vytvárajú dlhé hlúbiky. Asi za 7 - 14 dní sa začnú v otvoroch zakladať plodnice. Hliva plodí v niekoľkých vlnách 2 - 4 mesiace. Predpokladaná úroda z 10 kg vlhkej slamy je 1 – 2 kg plodníc.

Pestovanie na drevených klátikoch:

Tento spôsob pestovania prináša ozdobu do záhrady, úžitok i radosť a navyše je málo rizikový na kontamináciu. Optimálnym termínom na zakladanie kultúry je začiatok jari ale hlivu môžeme očkovať po celý rok. Veľmi vhodné je drevo bukové, topoľové a orechové, menej vhodné je z hrabov, vŕb, briez, dubov a ďalších listnáčov. Nevhodné je agátové a javorové drevo.
Potrebujeme: Sadbu hlivy ustricovitej, čerstvé drevo zdravých listnatých stromov (kmene, pne, hrubšie konáre), plastové vrece, parafín(včelí vosk, sviečka) alebo latex. Môžme použiť aj širokú priesvitnú lepiacu pásku.
Pracovný postup: z kmeňov hrubších ako 15 cm narežeme klátiky 25-50 cm dlhé. Je možné očkovať jedným z troma spôsobmi:
1: Klátiky očkujeme tak, že na hornú reznú plochu aplikujeme asi 1cm hrubú vrstvu sadby a priložíme naň ďalší klátik. Postupujeme do výšky 4 klátikov, pričom horný a spodný koniec očkujeme podobne, prekryjeme sadbou a na konce priklincujeme 4cm hrubé drevené kotúče.
2: Do napílených klátikov vŕtame otvory v priemere 15-20 mm, do hĺbky 4-8 cm, vo vzdialenosti asi 10cm od seba do dvoch protiľahlých strán kmeňa. Pri väčších priemeroch kmeňov vŕtame viac radov dier. Navŕtané otvory vyplníme sadbou a zatrieme roztaveným parafínom (v núdzi je možné použiť napr. sviečku), alebo zatrieť latexom.
3: Klátiky narežeme motorovou pílou do 1/3 striedavo z jednej a z druhej strany kmeňa. Zárezy vyplníme sadbou a prelepíme niekoľko krát lepiacou páskou.
Takto naočkované klátiky uložíme do čistých plastových vriec, vrecia zaviažeme a uložíme prerastať do teploty okolo 20 °C (ponecháme malý otvor na dýchanie). Kmene prerastú podhubím za 3-4 mesiace v závislosti na tvrdosti dreva a teplote prostredia. Prerastené kmene zakopeme do 2/3 do zeme na tienisté, záveterné a vlhké miesto. Podobným spôsobom môžeme hubu očkovať do pňa vypíleného stromu v jarnom období alebo začiatkom leta.

Pestovanie na pňoch stromov biologická likvidácia pňov:

Pne vypílených stromov sa prirodzeným spôsobom rozkladajú veľmi dlho. Rozklad pňa hlivou je 4 – 8 krát rýchlejší ako prirodzený rozklad. Najvhodnejšie je očkovať peň po čerstvo spílenom zdravom strome, pokiaľ ešte rezný povrch nezaschol. Sadbu hlivy aplikujeme v hrúbke 0,5-1cm čistou rukou na čistú reznú plochu pňa. Naočkované miesto prekryjeme čistou fóliou, ktorú previažeme. Na povrch fólie nasypeme piliny alebo hrabanku, aby slnko zaočkované miesto neprehrialo. Po prerastení za 3-4 mesiace fóliu odstránime. Od jari do jesene prerastie podhubie hlboko do pňa. Huba plodí podľa tvrdosti dreva 3-6 rokov.

Výtrusy (spóry) hlivy v uzatvorených priestoroch môžu u niektorých citlivých ľudí napr. alergikov alebo astmatikov vyvolávať dýchacie ťažkosti.