HLIVA USTRICOVITÁ - holubia (Pleurotus ostreatus - columbinus)HLIVA USTRICOVITÁ - holubia (Pleurotus ostreatus - columbinus)
HLIVA USTRICOVITÁ - holubia (Pleurotus ostreatus - columbinus) HLIVA USTRICOVITÁ - holubia (Pleurotus ostreatus - columbinus) HLIVA USTRICOVITÁ - holubia (Pleurotus ostreatus - columbinus)

Hliva ustricovitá - holubia /kolíky/

Cena 9,90 €
Hliva ústričná -Holubí
(Pleurotus ostreatus- Columbinus)
Kmeň: Columbinus
Kvalita: 1. trieda
Balenie: 100 ks


Dostupnosť tovaru:
koncom mesiaca máj
  • Popis

Vzácna forma Hlivy ustricovitej izolovaná v roku 2003 v Tribečskom pohorí. Vyskytuje sa veľmi vzácne v pohorí Poľany a Tribečského pohoria. Tento kmeň je vhodný  na pestovanie len na dreve. Vhodné dreviny sú: buk, orech a topoľ.  Možnosť očkovať aj priamo v lesnom poraste nakoľko sa jedná o prirodzený druh vyskytujúci sa vzácne v našich lesoch. 

Hliva patrí v súčasnosti v Európe medzi najčastejšie používané liečivé huby, lebo sa osvedčila ako podporný prostriedok pri liečbe niektorých civilizačných chorôb. Lekári dporúčajú hlivu a jej extrakty pacientom trpiacim na aterosklerózu, podáva s pri vysokom obsahu cholesterolu v krvi. Zamedzuje hromadeniu choresterolu v pečeni  a urýchluje jeho rozklad. Odporúča sa pacientom s vyšším obsahom cukru v krvi, pri obezite, stuhnutosti svalov, šliach a kĺbov a na celkové posilnenie imunitného systému. Používa s a aj pri kožných chorobách a zraneniach, ako sú ekzémy, popáleniny, kožné alergie a na liečbu kŕčových žíl. Hlivu obsahujú aj kozmetické prípravky odporúčané na sčervenanie a citlivú pleť.  Odporúčaná dávka je 3- 9 g sušenej pomletej hlivy. Jej výhodou je, že ju môžu konzumovaťaj diabetici. Pri steroskleróze a na posilnenie imunitného systému sa odporúča dávka 6 -12 g hlivy denne počas 1 až 2 mesiacov. V prípade užívana čerstvých plodníc je dávka 10 krát vyššia.

Viaceré štúdie preukázali antineoplastické, antivírusové, antibiotické, antibakteriálne a protizápalové vlastnosti hlív. Protinádorový úinok húb sa pripisuje najmä stimulácii imunity. Pri analýze plodníc niekoľkých kmeňov hlivy sa ukázalo, že obsah glukánov v jednotlivých kmeňoch je premenlivý a v plodniciach sa vyskytuje nerovnomerne, viac je v hlúbikoch ( dokonca až dvojnásobne väčšie množstvo ).

Hliva ustricovitá je drevokazná huba, rastie od októbra  do marca vo veľkých trsoch alebo strechovite nad sebou na pňoch alebo žijúcich kmeňoch rozličných listnatých drevín. Je to huba ktorej popularita neustále stúpa nielen pre vynikajúcu chuť ale v neposlednej dobe aj v prevencii a liečbe nádorových a civilizačných ochorení.

Hlivu ustricovitú pri umelom pestovaní v teplých letných mesiacoch môžeme plnohodnotne nahradiť teplomilnou hubou Hlivou bukovou  (Pleurotus pulmonarius).

 

PESTOVANIE

Pestovanie na drevených klátikoch

Tento spôsob pestovania prináša ozdobu do záhrady, úžitok i radosť a navyše je málo rizikový na kontamináciu. Optimálnym termínom na zakladanie kultúry je začiatok jari ale hlivu môžeme očkovať po celý rok. Veľmi vhodné je drevo bukové, topoľové a orechové, menej vhodné je z hrabov, vŕb, briez, dubov a  ďalších listnáčov. Nevhodné je agátové a javorové drevo.

Potrebujeme: Sadbu hlivy ustricovitej, čerstvé drevo zdravých listnatých stromov (kmene, pne, hrubšie konáre), plastové vrece, parafín(včelí vosk, sviečka) alebo latex. Môžme použiť aj širokú priesvitnú lepiacu pásku.

Pracovný postup: z kmeňov hrubších ako 15 cm narežeme klátiky 25-50 cm dlhé.

Do napílených klátikov vŕtame otvory v priemere 15-20 mm, do hĺbky 4-8 cm, vo vzdialenosti asi 10cm od seba do dvoch protiľahlých strán kmeňa. Pri väčších priemeroch kmeňov vŕtame viac radov dier. Navŕtané otvory vyplníme sadbou a zalejeme roztaveným parafínom (v núdzi je možné použiť napr. sviečku), alebo zatrieť latexom.

Takto naočkované klátiky uložíme do čistých plastových vriec, vrecia zaviažeme a uložíme prerastať do teploty okolo 20 °C. Kmene prerastú podhubím za 3-4 mesiace v závislosti na tvrdosti dreva a teplote prostredia. Prerastené kmene zakopeme do 2/3 do zeme na tienisté, záveternéa vlhké miesto. Podobným spôsobom môžeme hubu očkovať do pňa vypíleného stromu v jarnom období alebo začiatkom leta.

 

 

Pestovanie na pňoch stromov  Biologická likvidácia pňov

Pne vypílených stromov sa prirodzeným spôsobom rozkladajú veľmi dlho. Rozklad pňa hlivou je 4 – 8 krát rýchlejší ako prirodzený rozklad. Najvhodnejšie je očkovať peň po čerstvo spílenom zdravom strome, pokiaľ ešte rezný povrch nezaschol. Sadbu hlivy aplikujeme v hrúbke 0,5-1cm čistou rukou na čistú reznú plochu pňa. Naočkované miesto prekryjeme čistou fóliou, ktorú previažeme. Na  povrch fólie nasypeme piliny alebo hrabanku, aby slnko zaočkované miesto neprehrialo. Po prerastení za 3-4 mesiace fóliu odstránime. Od jari do jesene prerastie podhubie hlboko do pňa. Huba plodí podľa tvrdosti dreva 3-6 rokov.       

 

Výtrusy (spóry) hlivy v uzatvorených priestoroch môžu u niektorých citlivých ľudí napr. alergikov alebo astmatikov vyvolávať dýchacie ťažkosti.