Profesionálna zrnitá sadba je vyrobená v sterilnom laboratórnom prostredí. Obal je hermeticky uzatvorený a vybavený špeciálnym dýchacím filtrom, čo zabraňuje kontaminácii a zaručuje maximálnu životaschopnosť.

Hliva lososovoružová (Pleurotus djamor) je exotická huba, prirodzene sa vyskytuje v pantropickom pásme Indonézie, Thajska, Kambodže, Singapúru, Vietnamu, Srí Lanky, Malajzie, Novej Guinei, Severnom Borneu, Japonsku, Brazílii , Mexiku a v Antilách. Atraktívna je svojim výrazne sýtim ružovým sfarbením a príjemnou vôňou a jemnou chuťou. Na rozdiel od klasickej hlivy prerastá pri teplote 24-30°C. Plodí pri teplote 20-30°C. Hliva lososovoružová  sa používa aj na dekorácie ako súčasť ozdobných mís.

PESTOVANIE

Pestovanie hlivy vo vreciach:

Potrebujeme: Sadbu hlivy , pšeničnú, ražnú alebo repkovú slamu (suchú, dobre skladovanú bez náznakov hniloby a plesní) vhodné je tiež kukuričné kôrovie, hrubšie plastové vrece, horúcu vodu 70-80°C.
Pracovný postup: Slamu narežeme na 10 – 50 mm kúsky, naplníme do vriec a utlačíme. Obsah zalejeme horúcou vodou, je potrebné, aby bol celý obsah slamy ponorený a vrece zaviažeme špagátom. Slamu necháme ponorenú 12 hodín. Po odtečení vody (môžeme odstrihnúť rožky vreca) a vychladnutí sa slama očkuje tak, že sa rovnomerne pomieša s rozdrvenou sadbou čistou rukou (postupujeme čo najrýchlejšie, aby sme minimalizovali kontamináciu (na 10 kg mokrej slamy použijeme viacej sadby 1,2 L na rozdiel od klasickej hlivy). Vrece zaviažeme a necháme prerastať(ponecháme malý otvor na dýchanie). Hliva prerastá substrátom asi 3 týždne, potrebný je teplotný rozsah 20 – 28 °C. Keď sa vo vreci objavili plesne znamená to že sme slamu nedostatočne tepelne ošetrili alebo sme nedodržali dostatočnú hygienu pri očkovaní. Po prerastení slamy hlivou, vrece zbelie, narežeme nožom otvory o dĺžke 5 cm vo vzdialenosti 20 cm od seba a vrece umiestnime vo vlhkom prostredí 20-30 °C. Hliva potrebuje svetlo, pri nedostatku svetla sa vytvárajú dlhé hlúbiky. Asi za 14 dní sa začnú v otvoroch zakladať plodnice. Hliva plodí v niekoľkých vlnách 2 - 4 mesiace. 

Pestovanie na drevených klátikoch:

Tento spôsob pestovania prináša ozdobu do záhrady, úžitok i radosť a navyše je málo rizikový na kontamináciu. Optimálnym termínom na zakladanie kultúry je začiatok jari ale hlivu môžeme očkovať po celý rok. Veľmi vhodné je drevo bukové, topoľové a orechové, menej vhodné je z hrabov, vŕb, briez, dubov a ďalších listnáčov. Nevhodné je agátové a javorové drevo.
Potrebujeme: Sadbu hlivy ustricovitej, čerstvé drevo zdravých listnatých stromov (kmene, pne, hrubšie konáre), plastové vrece, parafín(včelí vosk, sviečka) alebo latex. Môžme použiť aj širokú priesvitnú lepiacu pásku.
Pracovný postup: z kmeňov hrubších ako 15 cm narežeme klátiky 25-50 cm dlhé. Je možné očkovať jedným z troma spôsobmi:
1: Klátiky očkujeme tak, že na hornú reznú plochu aplikujeme asi 1cm hrubú vrstvu sadby a priložíme naň ďalší klátik. Postupujeme do výšky 4 klátikov, pričom horný a spodný koniec očkujeme podobne, prekryjeme sadbou a na konce priklincujeme 4cm hrubé drevené kotúče.
2: Do napílených klátikov vŕtame otvory v priemere 15-20 mm, do hĺbky 4-8 cm, vo vzdialenosti asi 10cm od seba do dvoch protiľahlých strán kmeňa. Pri väčších priemeroch kmeňov vŕtame viac radov dier. Navŕtané otvory vyplníme sadbou a zatrieme roztaveným parafínom (v núdzi je možné použiť napr. sviečku), alebo zatrieť latexom.
3: Klátiky narežeme motorovou pílou do 1/3 striedavo z jednej a z druhej strany kmeňa. Zárezy vyplníme sadbou a prelepíme niekoľko krát lepiacou páskou.
Takto naočkované klátiky uložíme do čistých plastových vriec, vrecia zaviažeme a uložíme prerastať do teploty  20-30 °C (ponecháme malý otvor na dýchanie). Kmene prerastú podhubím za 3-4 mesiace v závislosti na tvrdosti dreva a teplote prostredia. Prerastené kmene zakopeme do 2/3 do zeme na tienisté, záveterné a vlhké miesto. Podobným spôsobom môžeme hubu očkovať do pňa vypíleného stromu v jarnom období alebo začiatkom leta.

Pestovanie na pňoch stromov biologická likvidácia pňov:

Pne vypílených stromov sa prirodzeným spôsobom rozkladajú veľmi dlho. Rozklad pňa hlivou je 4 – 8 krát rýchlejší ako prirodzený rozklad. Najvhodnejšie je očkovať peň po čerstvo spílenom zdravom strome, pokiaľ ešte rezný povrch nezaschol. Sadbu hlivy aplikujeme v hrúbke 0,5-1cm čistou rukou na čistú reznú plochu pňa. Naočkované miesto prekryjeme čistou fóliou, ktorú previažeme. Na povrch fólie nasypeme piliny alebo hrabanku, aby slnko zaočkované miesto neprehrialo. Po prerastení za 3-4 mesiace fóliu odstránime. Od jari do jesene prerastie podhubie hlboko do pňa. Huba plodí podľa tvrdosti dreva 3-6 rokov.

Výtrusy (spóry) hlivy v uzatvorených priestoroch môžu u niektorých citlivých ľudí napr. alergikov alebo astmatikov vyvolávať dýchacie ťažkosti.